Musíme začať hovoriť o mieri
Granáty skutočne nekričia esenciou mieru. Nehnevajte sa na ľudí, ktorí nechcú podporovať zbrojenie Ukrajiny - chcú mier rovnako ako vy. Neverte sprostostiam, že sú to všetci proruskí idioti.
Dlho som si myslel, že veta “ja chcem mier!” je len zásterou pro-ruského naratívu, ktorý chce v skutočnosti povedať “Chcem prehru Ukrajiny”. Po mojich niekoľkých rozhovoroch s blízkymi, ktorí zdanlivo zastávajú iný názor ako ja, som si však uvedomil, že to ani zďaleka nie je tak jednoduché ako to na sociálnych sieťach na prvý pohľad vyzerá.
Jednu z najčastejších výčitiek “našej” strane bola výtka, že stále hovoríme o zbrojení, tankoch a granátoch a nikto nehovorí o mieri. Najskôr som na to reagoval podráždene “Čo to rozprávaš? Veď všetci chceme mier!” ohradil som sa. No potom som si sadol za TV a počúval som. Zbrane, munícia, granáty, bombardovanie. Fakt to skúste - počúvajte a čítajte. Kedy ste naposledy počuli niekoho hovoriť o mieri z pro-ukrajinského tábora?
Nechápte ma zle - rozumiem tomu, prečo Ukrajina potrebuje delostrelecké granáty, aj F16 aj tanky aj drony. Pretože sa musí brániť agresorovi, pretože si musí vyjednať čo najlepšiu vyjednávaciu pozíciu, pretože ako kolektívny západ musíme ukázať Rusku, že sa vieme postaviť na odpor a odstrašiť ho od ďalších výletov za svoje hranice. Vysvetľujeme si dostatočne logiku podpory Ukrajiny? Zdôrazňujeme dostatočne dlhodobé dôsledky rôznych scenarov nielen pre Ukrajinu, ale pre celú Európu?
Nechjemier je moje oblúbené zaklínadlo hneď po Anihnúť
Fráza “Nech je už mier” je fráza, pod ktorú sa podpíšu, až na malé percento psychopatov, úplne všetci. Čo však táto fráza znamená? Pokiaľ nevysvetlíme, čo tým myslíme, je to na úrovni zaklínadla z Harry Pottera “Anihnúť” - sveteľný lúč porušujúc všetky zákonitosti nášho vesmíru vystrelí z prútika, zasiahne oponenta, ktorý sa podrobí príkazu zaklínadla a prestane sa hýbať. My však žijeme v reálnom svete bez prútikov a “Anihnúť” neexistuje. Namiesto toho musíte človeka fyzicky chytiť a presne v súlade s fyzikálnymi zákonitostiami spotrebovať energiu a žiadno inak to nepôjde. Skúsiť to s prútikom to síce môžete - ale budete vyzerať ako šašo.
Presne tak isto neexistuje ani žiadne “nechjemier”. Existujú však konkrétne kroky, ktoré k tomuto mieru povedú a ani jeden z nich nebude porušovať pravidlá nášho vesmíru. Želal by som si, aby sme sa v komunikácii vrátili na úplny začiatok a pri zbierkach na muníciu komunikovali veľmi zrozumiteľne ako granáty povedú k mieru. Čo sa komu čudujeme, že tejto logike nerozumie? Hneď ako som dopísal vetu “komunikovali veľmi zrozumiteľne ako granáty povedú k mieru,“ sa vo mne ozvalo - to znie veľmi debilne. Skúsim teda prispieť k vysvetleniu tohto zdanlivého paradoxu.
Mier je kus papiera, ktorý sa ľahko trhá
Denne dôjde na Slovensku k približne 10 vlámaniam, čo je približne 3500 vlámaní ročne. Mám preto šialený nápad - pri najbližších voľbách každý podpíšeme papier “Nikomu sa nevlámem do bytu”. Ak dosiahneme, že papier podpíšu všetci obyvatelia Slovenska (poprípade aj okolitých krajín), môžeme sa zbaviť kľúčov a zámkov a žiť bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým.
Teraz vážne… Žiadny papier nás samozrejme pred ničím neochráni. Papiere sa podpisujú, papiere sa trhajú, nezáleži na nich. Záleži vždy na praktických veciach v realite. Na zámkoch, bezpečnostných dverách a jedinečných kľúčoch. Presne tak isto by sa dal teoreticky zaklínadlom “nechjemier” podpísať mier medzi Ruskom a Ukrajinou. Papier znesie, no v realite potrebujeme reálne kroky. A tie reálie vyzerajú zhruba takto:
Ak chceme mier, potrebujeme, aby Rusko prestalo utočiť na Ukrajinu - na tom sa zrejme zhodneme. Ako?
Západ prestane podporovať Ukrajinu a Ukrajina sa prestane brániť. Rusku odovzdá všetky územia, ktoré bude požadovať.
Západ bude naďalej podporovať Ukrajinu a Ukrajina sa bude brániť. Rusko bude nútené vojnu ukončiť, pretože ho to stojí priveľa zdrojov
Poďme podrobnejšie preskúmať prvú možnosť:
Západ prestane podporovať Ukrajinu a Ukrajina sa prestane brániť. Rusku odovzdá všetky územia, ktoré bude požadovať.
Ukrajina sa de facto vzdá. Rusku “daruje” celý Donbas s Krymom. Moja prvá logická otázka - prečo by Rusko chcelo zobrať len Donbas s Krymom? Nezabúdajme na to, že Rusko okrem Luhanska, Donetska a Krymu, anektovalo aj Záporožie. V prvých týždňoch vojny obsadilo Cherson, pokúsili sa o obsadenie Charkivu aj Kyjivu. Ak by im celý čas išlo len o východ Ukrajinu - prečo potom toľko snahy po celom území? Sám Putin vo svojej eseji “O historickej jednote Ruska a Ukrajiny” písal o tom, že Ukrajna je umelý subjekt, ktorý je v skutočnosti stále Ruskom.
Nuž, pripustime teda, že Rusko by sa veľmi pravdepodobne snažilo o celú Ukrajinu. Môžeme argumentovať tým, že žiadny meter štvorcový nemá vyššiu hodnotu ako človek - a budete mať pravdu. Dajte mu celú Ukrajinu, hlavne nech sa prestane vraždiť.
Môžeme takémuto mieru dôverovať? Môžeme dôverovať, že Rusko nebude ďalej vraždiť a páchať zločiny? Poďme sa na túto hypotézu pozrieť bližšie.
Po odsune Ruskej armády zo severu Ukrajiny svet objavil popravených civilistov v uliciach Buče alebo Irpinu. Okrem mŕtvych civilistov so zviazanými rukami za chrbtom sa objavili správy o svedkoch a obetiach znásilení či odkrytie mučiarní. Stále si to pamätáme.
Po 8 mesiacoch vojny sa podarilo Ukrajincom oslobodiť Cherson. Radosť z oslobodenia mesta vystriedala hrôza z toho, čo tam Ruské vojská zanechali. Podobne ako pri stiahnutí sa zo severu tu Ukrajinci našli množstov obetí znásilnenia a mučenia. Medzi taktiky sexuálneho násilia používanými Rusmi bola elektrifikácia genitálií, hrozby genitálnej mutilácie a nútené sledovanie znásilnenia iného väzňa predmetom obaleným kondómom. V oslobodenom regióne Cherson bolo identifikovaných viac ako 35 mučiacich komôr.
Je pravda, že žiadny meter štvorcový nemá vyššiu hodnotu ako ľudský človek - čo však v prípade, že sa “darované” územia zmenia na územia na vraždenie, znásilňovanie a mučenie - podobne ako doteraz? Môžeme argumentovať, že Rusko by sa predsa takto po uzavretí mieru a odovzdaní území nesprávalo. Povedať to môžeme - ale kde by mali Ukrajinci akúkoľvek záruku? Hromadne by sme kričali nechjemier alebo ako si záruku od Ruska predstavujeme?
Toto je samozrejme rozmer Ukrajinský - ktorý vám môže byť ukradnutý. Nás zaujíma lacný plyn, dobrá životná úroveň doma. A to myslím absolútne vážne - nemôžeme sa starať o všetky konflitky a všetko utrpenie na planéte. A preto prejdime na praktické dôsledky pre nás.
My sme v NATO a tak budeme v bezpečí. Premýšľajme však z perspektívy Ruska. Práve sme mu ukázali, že papier sa ľahko trhá a stačí mať veľkú armádu a zobrať si môže čokoľvek, čo uzná za vhodné. Ukázali sme mu, že Európa nemá na to, aby vzdorovala, že pod hrozbou vojny, územia radšej odovzdáme. Dali by ste ruku do ohňa, že to neskúsi s územím bývalého Sovietskeho zväzu - napríklad v Pobaltí? Vedeli ste, že približne 25% obyvateľov Lotyšska sú etnickí Rusi? Dali by ste ruku do ohňa, že pod zámienkou útlaku etnických Rusov sa neroztočí podobná show, aká sa roztočila na Donbase? V realite, kde sa Európa nedokázala dostatočne vyzbrojiť, kde nenapínala dostatočne svaly, kde si radšej zakryla oči kusom papiera s nápisom “NATO” - koľko by ste stavili na to, že to Rusko neskúsi?
Otázka pritom vôbec nestojí tak, či si Rusko zoberie Pobaltie. Vôbec nestojí tak, či by porazilo NATO. Stojí tak, či svojim prístupom priamo nedláždime cestu k omnoho väčšiemu konfliktu medzi NATO krajinami a Ruskom. To či by sme vyhrali alebo prehrali sú už otázky ďaleko na celou logikou podpory Ukrajiny. Ide nám v prvom rade o to, aby sme sa do vojny nikdy nedostali. NATO je len kus papiera. To, čo nás chráni je armáda, granáty, tanky, lietadlá a odhodlané obyvateľstvo.
Západ bude naďalej podporovať Ukrajinu a Ukrajina sa bude brániť. Rusko bude nútené vojnu ukončiť, pretože ho to stojí priveľa zdrojov
Druhá možnosť je vlastne snaha o predídenie všetkého menovaného z prvej možnosti. A práve preto je táto pozícia za mier. Delostrelecké granáty naozaj zabíjajú, veľmi reálne trhajú končatiny a veľmi reálne spôsobujú ľudské tragédie. Napriek tomu zachraňujú životy. Ak Ukrajina dokáže dostatočne vzdorovať, zvyšujeme šancu, že po podpise kusu papiera o mieri sa tento mier bude aj naozaj dodržiavať. Rusko potrebuje vidieť, že sa o Ukrajinu vie nepríjemne rozbiť. Potrebuje vidieť, že na jeho silu vie Západ odpovedať minimálne rovnakou silou. Aby to už nikdy neskúsil na Ukrajine alebo hocikde inde za svojimi hranicami.
Rokovania o mieri, ktoré prebiehali a budú prebiehať nikdy nevznikali len tak vo vákuu. Pozície oboch strán vždy odrážajú stav na bojisku. Len silná Ukrajina vyzbrojená po zuby skutočne zaručí, že sa zastaví zabíjanie, nie kus papiera. Len veľmi dobré dvere s veľmi dobrý zámkom, nie podpísaná dohoda o nevlámaní. Opäť si pomôžem výrokom Putina “Bolo by smiešne, keby sme teraz začali rokovania len preto, že im dochádza munícia,”
Musíme sa jasne postaviť za výrok “chceme mier” aj my. Opakujme dookola, že chceme mier a opakujme dookola, ako ten mier môžeme dosiahnuť. Opakujme dookola logiku rokovaní, opakujme dookola tie isté fakty. Nenechajme si ukradnúť tento krásny motív “mieru” populistami. V skutočnosti chceme väčšina to isté.
Ak ste za mier, môžete ho podporiť zbierkou na muníciu pre Ukrajinu:
https://www.municiapreukrajinu.sk